priatelia

Denne stretávame mnoho ľudí, ale len s niektorými z nich sa má človek možnosť zoznámiť. Niekedy prichádzajú ľudia, z ktorých sa stanú naši kamaráti, ktorí v nás zanechajú krásne spomienky a občas prídu aj tí ozajstní, ktorí v našom srdci zanechajú nekonečnú ryhu lásky.
Na nich vždy budeme pamätať. Naše hodiny smiechu by sme nevymenili za nič na svete.

Začína sa to rozhovorom o bábikách a autíčkach na pieskovisku, no neskôr sa to mení na slzy pri veľkých životných zmenách. Či už sú to slzy šťastia, smútku, súcitu alebo hnevu, priateľ to vie rozoznať aj bez slov. Tak či tak, je to hlboké citové puto, ktoré nezlomí ani čas ani vzdialenosť.

Priateľstvo sa neráta podľa počtu darčekov, ale podľa momentov strávených spolu, či podľa svalov, ktoré sme na tvári precvičili po hodinách smiechu.

Práve tie nekonečné hodiny rozprávania o všetkom a konkrétne o ničom, sú jednou z prísad k pevnému a dlhodobému priateľstvu.

Hovorí sa, že v núdzi poznáš priateľa. Práve on je ten, kto prichádza, keď ostatní už odišli. Život nie je vždy ako pokojná hladina mora a práve vo chvíľach, keď sa nám obráti chrbtom väčšina ľudí, spoznáme účinnosť pár pekných slov či objatia.

Život prináša mnoho skúšok a so skúškami prichádzajú zmeny. Niektorí naši priatelia sa bohužiaľ len mihnú v našom svete, no možno v nás zanechajú väčšie stopy, ako niekto iný. Nikdy nezabudneme na pocity, ktoré v nás prebudili i všetko čo nás naučili. Spoznávať samých seba, robiť krásne veci, čím nás urobili lepšími.

Avšak,  musíme si uvedomiť len jednu vec. Sú to praví priatelia, alebo len obyčajní ľudia, ktorí na nás už ani nepomyslia v momente, čo odbočíme my alebo oni  na vedľajší chodník životom?